reklama

Aj Vy chcete, aby Slovensko išlo do ,,jadra“ Európskej únie?

Predpokladám, že Vaša odpoveď bude áno. Veď kto by chcel  Slovensku škodiť? Vedeli by ste potom odpovedať na otázku, čo znamená ,,jadro“ Európskej únie?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Vedeli by ste tiež odpovedať na otázku, aké sú podmienky vstupu, aké budeme mať z toho výhody a aké sú naopak nevýhody, či riziká? Dovolím si tvrdiť, že 99% z Vás by nevedelo vôbec odpovedať, pritom ale možno chcete aby sa Slovensko integrovalo do akéhosi neznámeho spolku. Dozvedeli sme sa tiež, že Slovensko podpísalo s Nemeckom akési Memorandum o štruktúrovanej spolupráci, ktorú okrem nás udržuje ďalších sedem krajín. Tiež sme sa dozvedeli, že naši ministri nebudú môcť prihliadať iba na rezortné, či stranícke záujmy, ale budú musieť prijímať rozhodnutia, ktoré by mali mať európsky charakter. Znamená to podľa mňa iba to, že sa zrejme pripravuje federalizácia Európskej únie, t.j. vytvorenie Európskeho super štátu, keď odovzdáme svoje kompetencie, či suverenitu Bruselu a o nás a našich životoch budú rozhodovať inde a iní, nie my. O časť kompetencií, či suverenity sme už prišli pri prijatí eura, keď sme menovú politiku našej Národnej banky Slovenska odovzdali do rúk Európskej centrálnej banky.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčastejšie sa hovorí napr. o európskej minimálnej mzde, ktorá by podľa niektorých mala vytvoriť tlak na rast priemerných miezd v jednotlivých členských štátoch, ktoré sú chudobnejšie, pritom produktivitu práce majú porovnateľnú s bohatšími krajinami. Priemerná mzda je na Slovensku dva až tri krát nižšia ako v západných krajinách, pričom sa ozývajú zamestnanci pracujúci v automobilkách, napr. Volkswagen, že aj oni chcú mať pri porovnateľnej produktivite práce porovnateľné platy. Tieto požiadavky síce chápem, no zároveň je to od tých, ktorí tu sľubujú modré z neba aj určitá miera populizmu, pretože vyrovnávanie rozdielov bude trvať ešte pekných pár rokov a neprebehne tak rýchlo, ako si to niekto predstavuje. Ak by sa toto udialo v najbližšej dobe, Slovensko by stratilo svoju konkurencie schopnosť, veľkí investori by sa zrejme presunuli smerom na východ, či juhovýchod Európy. Veď prečo by mali platiť tak veľké mzdové náklady, keď by inde nemuseli? V tom prípade sa pýtam, v akom segmente priemyslu by našli títo zamestnanci ďalšie uplatnenie? Nakoľko naša ekonomika je prioritne orientovaná na automobilový a strojársky priemysel. Za druhé, je si potrebné uvedomiť, že pre Nemecko, ktoré dosahuje obrovské- miliardové prebytky z exportu je euro slabé, pričom pre Slovensko platí opak.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tiež sa napr. hovorí o spoločnej obrannej politike, spoločnom európskom ministrovi financií, či zbližovaní daňových systémov, najmä, čo sa týka firemnej dane. Zaujímavé je, že dane by mali byť rovnaké, ale napr. na sociálne dávky by sa mali vzťahovať nejaké pásma.

Taktiež sa hovorí o dodržiavaní dlhových pravidiel euro zóny ako napr. to, že deficit verejných financií musí byť pod hranicou 3% HDP, či to že zadlženie krajiny nesmie prekročiť 60% HDP krajiny, inak by mala byť na ňu uvalená pokuta. Toto sa však zatiaľ ešte nestalo, hoci niektoré krajiny ako napr. Francúzsko tieto pravidlá vôbec nedodržiavajú a nedodržiavali. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo by to ešte mohlo znamenať pre Slovensko? Napr. aj to, že členovia eurozóny by si vzájomne ručili za svoje dlhy, čím by sa vraj predišlo nestabilite eura, alebo nebodaj odchodu niektorej krajiny z eurozóny. Takto by sa však vytvoril morálny hazard, pretože dotyčná krajina by svoje problémy a záväzky hodila na plecia ostatným členom a ich občanom. Čo znamená iba to, že prudko zadlžovať by sa začali všetky krajiny eurozóny, a to by časom mohlo prerásť do ešte väčšej krízy, než bola pri Grécku. Je to niečo podobné ako keby Vám niekto povedal, že musíte na seba prevziať časť dlhu za niekoho, kto napr. nespláca, alebo má problémy so splácaním hypotekárneho úveru. Iste by sa Vám to nepáčilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Taktiež zo strany niektorých predstaviteľov západných krajín únie vychádza to, aby takáto širšia integrácia bola podmienená aj tým , že sa krajina zaviaže prijať určitý počet migrantov. Inak by totiž dotyčnej krajine mohli byť napr. okresané euro fondy. Považujem preto za neprijateľné, aby krajiny, ktoré napr. dlhodobo nedokážu udržať deficit svojich verejných financií pod 3% HDP a neplnia tak pravidlá, či ich priamo porušujú, diktovali iným členským krajinám podmienky členstva v akomsi ,, jadre“ , resp. pri čerpaní eurofondov. Pravidlá sa nedodržiavajú aj tým, že Európska centrálna banka dnes stále tlačí 85 miliárd eur mesačne, ktoré používa na nákup dlhopisov niektorých krajín eurozóny. Tým dáva jasný signál politikom, že môžu pokojne zadlžovať svoje krajiny a nemusia tak robiť reformy, či úsporné opatrenia. Veď ich dlh sa kúpi za natlačené peniaze. Pri bankovom sektore je v rámci tzv. bankovej únie napr. spornou témou spoločný systém ochrany vkladov, čo by v praxi znamenalo, že peniaze, ktoré sú v slovenskom Fonde na ochranu vkladov môžu byť v prípade problémov bánk v inej členskej krajine únie použité na výplatu vkladov pre tamojších občanov. To opätovne vytvára tzv. morálny hazard, pretože banky a ich akcionárov nič netlačí do toho, aby pri narábaní s peniazmi svojich klientov postupovali zodpovedne, pričom to majú zaplatiť aj veritelia z iných krajín.

Veľa krát tiež v médiách počuť, že sa musíme rozhodnúť, či chceme patriť do akejsi ,,prvej ligy“, alebo až do ,,druhej ligy“. Je to vytváranie tlaku a falošných emócií, ktoré sú voči občanom neúprimné a falošné, pretože tí, ktorí takto hovoria, vedia, čo na ľudí zaberá a že nikto nebude chcieť ostať v Európskej únii bokom, či v ,,druhej lige.“ Je predsa normálne, že každý chce byť medzi prvými.

Žiadna prvá, či druhá liga v rámci Európskej únie neexistuje. Tak ako nejaké fiktívne ,,jadro“. Je potrebné si uvedomiť, že v jadre európskych krajín už dávno sme. Veď sme sa predsa stali členmi Európskej únie, NATO, OECD, Eurozóny a tiež Schengenu. Sme teda plne integrovaní a viac sa už nedá. Ak nie je v ,,jadre“ únie Slovensko, ktoré už prijalo aj menu euro, tak sa pýtam, kde sú potom v rámci únie začlenené krajiny ako Poľsko, Maďarsko, či Česká republika, ktoré euro nemajú a naďalej používajú svoje meny? Aj preto sa čudujem tzv. kaviarenským intelektuálom, ktorí slepo a bez rozmyslu naskočili na hru o ,,jadre“. Nevedia pritom povedať, čo to ,,jadro" vlastne znamená, aké podmienky vstupu, výhody a nevýhody, resp. k čomu sa Slovensko bude musieť zaviazať, ale kritizujú tých, ktorí majú vlastný názor a vedia argumentovať. Sú medzi nimi aj novinári od ktorých by som čakal určitý rozhľad a nadhľad nad vecou, ako napr. Peter Schutz z denníka SME. Už by sme mali mať skúsenosti z roku 2009, keď sme prijali euro a hovorili nám, že vraj vstupujeme do ,,elitného klubu.“ Vtedy nikde nebolo povedané, že Slovensko bude musieť požičať vyše miliardu eur Grécku a zachraňovať ho z problémov, ktoré spôsobili tamojší politici tak, že krajinu zadlžovali a ich občania im na to dali mandát vo voľbách. A potom sme mohli vidieť, že niektoré štáty ,,elitného klubu“ sú brutálne zadlžené a nie sú ochotné dodržiavať už dohodnuté pravidlá, resp. ich priamo porušovali. Slovensko samotné sa ale muselo kvôli tomu zadĺžiť. Moje presvedčenie je také, že pokiaľ sa nebudú dodržiavať už existujúce pravidlá, tak ďalšie reformovanie Európskej únie nebude úspešné. To, že politici vedia, čo majú robiť a nerobia to, najlepšie vystihuje výrok Jeana C. Junckera, predsedu Európskej komisie, ktorý povedal: ,, Vieme, čo máme robiť, len nevieme, ako byť potom znovuzvolený“.  Zároveň si dovolím povedať, že odovzdanie všetkých kompetencií napr. do Bruselu by bolo stratou suverenity Slovenska. Každá krajina by mala mať možnosť rozhodovať o kľúčových problémoch, akými sú napr. dane, bankový sektor, či migranti samostatne. Som tiež presvedčený, že odovzdanie kompetencií do Bruselu nie je na prospech Európskej únie, ale ju poškodí. Pretože únia bude podľa mňa na tom oveľa lepšie vtedy, keď krajiny budú medzi sebou v niektorých oblastiach konkurovať a súťažiť vo svojom napredovaní a nie aby o tom rozhodovali úradníci z Bruselu, ktorí nepoznajú reálne naše problémy a ani tu nežijú. Verejná diskusia je veľmi slabá, pričom sa mi zdá, ako by sme sa vstupom do Európskej únie, či prijatím eura vnútorne uspokojili. Akoby nám stačilo, že môžeme cestovať bez toho, aby nás niekto kontroloval na hraniciach. Akoby nám stačilo, že môžeme platiť tými istými peniazmi v Portugalsku, Španielsku, či na druhej strane v Grécku. Euro je však politickým projektom a jeho príbeh nie je zatiaľ úspešný a som presvedčený, že pokiaľ to pôjde takto ďalej, tak to nemôže dopadnúť dobre. A to isté potom čaká samotnú Európsku úniu. Doba ukazuje, že sa v Európe zrejme pripravujú zmeny a niektorí politici majú a budú mať pokušenie predať nám niečo hnilé, čo bude ale zabalené v peknom obale. Ja som proti vstupu do akéhosi ,,jadra“, pokiaľ nebudeme poznať podmienky, výhody, nevýhody, či záväzky, ktoré nebudú pre Slovensko výhodné, a to napr. aj v tých oblastiach, o ktorých tu píšem. Slovensko je dnes už v ,,jadre“ integrácie tak hlboko, ako sa len dá a tu je dôkaz: https://www.youtube.com/watch?v=lj0J_P4GPAo . Na nás, občanoch teda je, aby sme nepodľahli rečiam politikov, ale ich tvrdo konfrontovali a žiadali vysvetlenia. Aby sme náhodou nevstúpili do niečoho, čo neskôr tvrdo oľutujeme. Pretože v konečnom dôsledku, za to ako sa tu budeme mať, sme zodpovední iba my, nakoľko my tých politikov volíme a tí sľubujú iba to, čo my chceme počuť. 

Štefan Kompánek

Štefan Kompánek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Finančný sprostredkovateľ. Venujem sa politike, ekonomike, poradenstvu a sprostredkovaniu rôznych poistných produktov ako sú napríklad životné, či úrazové poistenie, poistenie majetku- firmy, rodinné domy, byty, poistenie zodpovednosti za škodu, alebo havarijné resp. povinné zmluvné poistenie, stavebnému sporeniu, investovaniu, hypotekárnym a spotrebným úverom a ich prípadnému refinancovaniu.Od 15.12. 2014 som zároveň poslancom mestského zastupiteľstva v Turzovke, kde sa snažím obhajovať záujmy a potreby občanov. Zoznam autorových rubrík:  EkonomikaPolitikaNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu