Garancie a istoty verzus ilúzie

Autor: Štefan Kompanek | 16.9.2013 o 19:11 (upravené 16.9.2013 o 19:24) | Karma článku: 6.61 | Prečítané  2096-krát

Určite veľa z vás má nejaké úspory alebo sa snažíme tvoriť finančnú rezervu. Možnosti ako si zhodnotiť svoje peniaze je niekoľko. Kumulujeme peniaze na bankových produktoch, sporíme, mysliac si, že štát nám do určitej miery garantuje či ručí za naše vklady v prípade krachu banky do výšky 100 000,-€. Tak sa pozrime na to, ako to je s tými garanciami, a čo je vlastne isté

Tak sa pozrime na to, ako to je s tými garanciami, a čo je vlastne isté. Podľa údajov z Fondu ochrany vkladov SR spadajú pod ochranu tohto fondu peniaze vkladateľov v týchto bankách:

-          ČSOB

-          ČSOB stavebná sporiteľňa

-          Privatbanka

-          Slovenská sporiteľňa

-          Wustenrot stavebná sporiteľňa

-          Všeobecná úverová banka

-          Prima banka Slovensko

-          OTP banka Slovensko

-          Poštová banka

-          Prvá stavebná sporiteľňa

-          Slovenská záručná a rozvojová banka

-          Tatra banka

-          UniCredit bank Slovakia

-          Sberbank Slovensko

Tým pádom účastníkmi fondu ochrany vkladov v SR nie sú banky typu- MBANK, ING Bank, Zuno Bank, J&T banka a iné. V prípade problémov by si vkladatelia museli uplatňovať svoje nároky v ich domovských krajinách.

A teraz tie kľúčové informácie. Lehota na vyplácanie náhrad je stanovená na 20 pracovných dní s možnosťou predĺženia najviac o 10 dní so súhlasom Národnej banky Slovenska /ďalej len NBS/. Ak ste to náhodou nevedeli, tak Fond ochrany vkladov / ďalej len FOV/ nie je štátnym fondom a nie je financovaný zo štátneho rozpočtu. Fond je financovaný z príspevkov bánk, ktoré tam odvádzajú určité  % z vkladov vkladateľov. Neviem či viete, ale povinné minimálne rezervy bánk a stavebných sporiteľní na Slovensku a v Eurozóne sú 1% z vybraného okruhu vkladov, pričom výšku rezerv jednotlivých bánk v SR NBS nepublikuje.

Banky a stavebné sporiteľne museli do 01.09. 2012 odvádzať do FOV príspevok vo výške 0,2% z hodnoty vkladov podliehajúcich ochrane.  Keďže súdruhovia zaviedli bankový odvod vo výške 0,4% z vkladov ľudí a firiem , tak od 01.09. 2012 banky z dôvodu týchto zákonných zmien príspevok neplatili, bol a je  teda 0%. Tento odvod by mali banky platiť zrejme do konca roka 2014. Čo myslíte, ako sa asi toto opatrenie dotklo zhodnotenia Vašich úspor v bankách?

Banky na Slovensku spravovali ku koncu roku 2012 vklady v objeme 45,94 mld. eur, pričom podiel chránených vkladov bol vo výške 26,89 mld. eur, čo predstavuje 58,5%.

Finančné zdroje fondu na vyplácanie náhrad sú uložené na účtoch NBS a ku koncu roka 2012 ich objem predstavoval sumu 145 mil. eur.  Ak náhodou ešte niekomu nezasvietilo, tak ešte raz a inak. FOV garantuje sumou 145 mil. eur vklady obyvateľstva a firiem v bankách vo výške 26,89 mld. eur. Myslíte si, že v prípade väčších problémov v bankovom sektore, bude FOV schopný vyplatiť všetky peniaze vkladateľom? Kto si myslí, že áno, nech sa rýchlo preberie. Je zrejmé, že by ste v prípade problémov k Vašim peniazom nedostali, prípadne ak áno, tak k veľmi malej časti.

FOV síce môže požiadať o návratnú finančnú výpomoc zo štátneho rozpočtu, lenže všetci vieme, že rozpočty za posledné roky nie sú prebytkové ale deficitné. Môže tiež požiadať o úver Garančný fond investícií, NBS alebo iné banky. V každom prípade nebude jednoduché získať kapitál v takom objeme.

A aká je situácia v Českej republike? Nuž, nie je o moc lepšia. Do fondu poistenia vkladov patria tieto banky:

-          Air bank

-          Česká exportní banka

-          Česká spořitelna

-          Českomoravská záruční a rozvojová banka

-          ČSOB

-          Equa bank

-          Európsko- ruská banka

-          GE Money bank

-          Fio banka

-          Hypoteční banka

-          J&T banka

-          Komerční banka

-          LBBW banka CZ

-          PPF banka

-          Raiffeisenbank

-          UniCredit bank CZ

-          Sberbank CZ

-          Wustenrot hypoteční banka

Vklady pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich v ČR sú poistené v systéme domovskej krajine materskej banky.

Stavebné sporiteľne:

        - Českomoravská stavební spořitelna

-          Modrá pyramida, stavební spořitelna

-          Raiffeisen stavební spořitelna

-          Stavební spořitelna České spořitelny

-          Wustenrot- stavební spořitelna

Taktiež do fondu poistenia vkladov patria aj družstevné záložne.

A teraz kľúčové informácie. Povinné minimálne rezervy bánk a stavebných sporiteľní v Českej republike sú vo výške 2% z vkladov, teda viac než v Eurozóne.

Fond poistenia vkladov taktiež nie je štátnym fondom.

Výplata náhrad sa musí uskutočniť do 20 pracovných dní od dátumu vydania oznámenia o platobnej neschopnosti.

Výplaty náhrad prebiehajú po dobu 3 rokov odo dňa ich zahájenia (tzn., že vkladateľ si môže náhradu vkladu vyzdvihnúť kedykoľvek od dátumu, keď je výplata náhrad uskutočnená  až do uplynutia 3 ročného premlčacieho obdobia).

V prípade, že prostriedky Fondu nepostačujú k vyplateniu zákonom stanovených náhrad, obstará si Fond potrebné peňažné prostriedky na trhu. Pokiaľ Fond nie je schopný obstarať si peňažné prostriedky na finančnom trhu do dňa zahájenia vyplácania náhrad, môže mu byť na jeho žiadosť  poskytnutá dotácia alebo návratná finančná výpomoc v potrebnej výške zo štátneho rozpočtu.

Príspevok bánk a družstevných záložien do Fondu je vo výške 0,04% z priemerných objemov poistených pohľadávok  z vkladov za príslušný kalendárny štvrťrok, vrátane úrokov.

Príspevok stavebných sporiteľní do Fondu činí 0,02% z priemerných objemov poistených pohľadávok  z vkladov za príslušný kalendárny štvrťrok, vrátane úrokov.

Čo je však veľmi zaujímavé, účet fondu je vedený v komerčnej banke, a to u Českej spořitelny. Čo by sa asi stalo, ak by táto banka skrachovala? Je zaujímavé, že vláda toto nevie ošetriť cez centrálnu banku ako je to na Slovensku.

Aj v ČR sú vklady chránené do výšky 100 000,-€, pričom je ale potrebné vziať do úvahy kurz CZK/ EUR. V súčasnej dobe sú pod Fondom poistenia vkladov poistené vklady v celkovom objeme 2,5 bilióna Kč. Celkový objem finančných rezerv Fondu dosiahol ku koncu roku 2012 sumu 24 682 mld. Kč. Ak niekto nerozumie, tak ešte raz. Fond poistenia vkladov garantuje sumou 24 682 mld. Kč vklady v celkovej výške 2,5 bilióna Kč. Trošku nepomer, všakže. Naozaj je garancia výplaty do výšky 100 000,- € a do 100% z výšky vkladu reálna? Prečo je to tak?

Monetárny systém, ktorý tu máme od roku 1971 totiž umožňuje násobenie virtuálnych peňazí cez systém tzv. frakčných / čiastočných/ rezerv. Vklad, ktorý klient vloží do svojej banky nie je skutočným vkladom, či úschovou, ale pôžičkou banke. Banka sa pritom stáva skutočným majiteľom týchto prostriedkov a klient získava právo na výber prostriedkov na požiadanie. Klient teda podľa práva nie je skutočným majiteľom prostriedkov, tým sa stáva banka. V systéme frakčných/ čiastočných/ rezerv je komerčná banka naviazaná na centrálnu banku. Centrálna banka požaduje, aby si u nej dotyčná komerčná banka vytvárala povinné minimálne rezervy / v Eurozóne 1% z výšky vkladu/ a určitú časť z daného vkladu/ depozitu/ uložila vo forme hotovosti, alebo aj iných vysoko likvidných aktív. Ostatné prostriedky môžu byť požičané ďalším klientom, ktorí dané prostriedky opätovne vložia do banky, pričom celý proces tzv. inflácie peňažnej zásoby sa opakuje. Komerčné banky bežne držia iba cca 10% svojich vkladov v centrálnej banke ako rezervu. Takže si ukážme ako funguje systém frakčných/ čiastočných/ rezerv.

Prvý vkladateľ vloží do banky 100,-€ . Banka si do svojich rezerv vyčlení 10,-€ a zvyšných 90,-€ požičia človeku vo forme úveru. Ten týchto 90,-€  zaplatí firme, alebo ďalšej osobe, ktorá tieto peniaze vloží naspäť do banky. Banka si do rezerv pridá 9,- € a zvyšných 81,-€ ďalej požičia. Takýmto spôsobom sa celý proces opakuje toľkokrát, kým bankové rezervy nedosiahnu 100,-€, čiže celý vklad, ktorý bol na začiatku vložený do banky. Banka však pomocou takéhoto systému vytvorila nové zdroje vo forme úverov v objeme takmer 900,-€. Nuž aj toto je dôvod, prečo sa systém frakčného bankovníctva tiež nazýva podvodným, pretože na banku, ktorá disponuje s rezervami vo výške 100,-€ existujú pohľadávky v oveľa väčšej výške. Aj preto sa zvykne hovoriť, že banka tieto peniaze vytvorila zo vzduchu, z ničoho.

Aj pre tieto prípady vlády založili centrálne banky. Tie slúžia na poskytnutie pôžičiek bankám, ktoré nemajú dostatok vlastných prostriedkov, aby uspokojili požiadavky svojich klientov na výber ich vkladov a tým predišli krachu danej banky. Toto je jedna možnosť, ako sa vytvárajú peniaze.

K tejto téme sa aj americká centrálna banka  FED  vyjadrila  celkom jednoznačne: „Samotný proces tvorby peňazí sa odohráva prevažne v bankách“. Každé jedno vložené euro, dolár, či jednotka akejkoľvek inej fiat meny tak môže byť požičiavaná znova a znova, čím na ňom vzniká doslova pyramída rôznych záväzkov a dlhov. Podstatná časť týchto záväzkov je samozrejme elektronických a tvári sa ako “depozity”.

Dnes žiadna banka nie je schopná vyplatiť klientom ich finančné prostriedky, pokiaľ by došlo k tzv. runu na banky. Aj preto si dovolím tvrdiť, že peniaze klientov v bankách sú chránené len do výšky hodnoty papiera, na ktorom je zákon o ochrane vkladov napísaný.

Dnešné moderné bankovníctvo je založené  na dôvere.  Systém bude fungovať iba dovtedy, pokiaľ bude dôvera ľudí. No posledné udalosti ako napr. na Cypre ukazujú, že dôvera sa veľmi pomaličky začína vytrácať. Najnovšie vláda v Poľsku zoštátnila ľuďom desiatky miliárd zlotých na dôchodkových fondoch, ktoré plánuje použiť na zníženie štátneho dlhu. Tamojšie štátne dlhopisy, ktoré držia sporitelia v druhom pilieri, totiž  zaniknú. Jednoducho nebudú  existovať. Sporiteľom tak z ich účtov zmizne viac než polovica ich majetku. Na miesto toho dostanú sľub „garantovaného“ štátneho dôchodku . V  druhom pilieri majú možnosť sporiť si aj na ďalej alebo sa môžu vrátiť do štátneho piliera.

To znamená, že aj na Slovensku majetok v dôchodkových fondoch v II. pilieri nie je v skutočnosti majetkom sporiteľov, aj keď zákon hovorí že je. Jednak preto, že sa k nemu v priebehu doby sporitelia nedostanú, a jednak preto, že sa naďalej hovorí o potrebe prijatia ústavného zákona, ktorý by mal zaručiť, že peniaze z II. piliera by mali zostať nedotknuté.

Tiež sa dá hovoriť o tom, že aj prostriedky v podielových fondoch nie sú majetkom podielnikov. Investori v podielových fondoch môžu svoje podiely buď previesť z fondu do fondu v rámci jednej správcovskej spoločnosti, alebo ich vyredemovať so ziskom, či stratou. V prípade, že podiely redemujú so stratou, tak časť ich majetku má niekto iný. To nehovorím o tom, že človek sa spolieha na to, že dotyčná spoločnosť spravuje jeho peniaze najlepšie ako vie, a to za účelom dosiahnutia zisku. No v prípade problémov ako napr. v roku 2008, keď svetové burzy padali denne o niekoľko percent, klient toho nestihne veľa urobiť, pokiaľ napr. nesedí doma za počítačom a neobchoduje online na burze.

Skúsenosti  hovoria, že jediný majetok, ktorý človek reálne vlastní je ten, ktorý má pod svojou fyzickou kontrolou. Bankový sektor v Eurozóne nie je vôbec v takom poriadku,  ako sa to verejnosti predkladá. Tzv. stres testy bánk sa dajú nastaviť tak, ako to niekomu vyhovuje. A to predovšetkým preto, že treba za každú cenu udržať dôveru v to, že systém je v poriadku a bez problémov. Preto považujem za extrémne dôležité, aby sme porozumeli existujúcim hrozbám a zároveň možnostiam tak, aby sme dokázali svoj majetok uchrániť ale aj rozmnožiť v rôznych cykloch, ktorými ekonomika prechádza.

      

 

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Andrej Kiska: Najjednoduchšie sa popularita získava strachom

Prezident Andrej Kiska nemá žiadne informácie, že by Slovensku hrozilo niečo zlé.

KOMENTÁRE

Národ bez sebadôvery bude vždy ľahko pokorený

Fico zainvestoval do strachu, aby si znásobil politický kapitál.

KOMENTÁRE

LGBTI hnutie žiada pre seba tradičnú rodinu a pokoj svätý

Pochod Pride je vlastne obhajobou tradičných inštitúcií.


Už ste čítali?