reklama

Kríza, v kríze, s krízou

Toto slovo je za posledné tri- štyri roky azda jedno z najpoužívanejších všade na svete. Najprv finančná, neskôr aby toho nebolo málo tak hospodárska a nakoniec, kto si to ešte nevšimol, tak kríza dlhová. So slovom kríza je spojené najmä slovo panika. Takmer každý deň sme počúvali, že trhy padli o niekoľko percent, o koľko peňazí investori prišli, o čiernych pondelkoch, štvrtkoch.........

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Finančná a hospodárska kríza vznikli najmä v dôsledku spľasnutia realitnej bubliny a hlavne tým, že dlžníci v USA nevládali splácať svoje záväzky bankám. Tie rozdávali úvery svojim klientom bez toho, aby si overovali ich bonitu. Cenné papiere označované ako ,, toxické aktíva" sa predávali ako veľmi kvalitné aktíva. Medzibankové úrokové sadzby stúpli do takej miery, že banky si navzájom odmietli požičiavať peniaze medzi sebou. Zároveň to spôsobilo, že firmy sa ťažšie dostávali k peniazom cez úvery a ľuďom boli banky ochotné pre financovať kúpu nehnuteľnosti za nižšie percento jej hodnoty. Tiež stúpli rizikové prirážky na dlhopisy. Firmy zaznamenali pokles objednávok a tým pádom aj menej vyrábali. Začali tak optimalizovať náklady, čím sa tiež zvýšil počet ľudí bez práce.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

To, čo tu momentálne prebieha je o niečo vylepšené. Problémy majú tentoraz jednotlivé štáty. Počúvame výrazy ako sú napr. finančné trhy, pokles HDP, dlhopis, rating, či akcia. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko z nás vie, čo tieto pojmy vlastne znamenajú.

Tak teda, najprv si objasníme pár pojmov. Finančné trhy by sa dali charakterizovať ako investori, ktorí sú ochotní za určitých podmienok špekulovať, či riskovať so svojimi peniazmi.

Hrubý domáci produkt /HDP/ vyjadruje hodnotu všetkých výrobkov a služieb v danej krajine za určité obdobie, väčšinou za rok. Sú to aj príjmy zarobené na území daného štátu a nie je podstatné kto vlastní výrobné prostriedky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dlhopis je cenný papier, kde sa dlžník, resp. emitent/ vydavateľ/ zaväzuje vyplatiť požičané peniaze/ istinu/ v stanovenom čase a s tým aj vopred dohodnutý úrok / kupón/.

Rating je ohodnotenie subjektu ratingovou agentúrou, pričom vyjadruje určitú dôveryhodnosť dlžníka o tom, ako si je schopný plniť svoje záväzky voči druhým stranám.

Akcia je cenný papier s ktorým sú spojené práva jeho majiteľa podieľať sa na riadení, zisku a likvidačnom zostatku akciovej spoločnosti. Rozdiel medzi akciou a dlhopisom je teda v tom, že pri akcii má jej držiteľ podiel na majetku a pri dlhopise podiel na dlhu danej spoločnosti, či štátu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V posledných mesiacoch v Európe ostro rezonuje problematika okolo Eurovalu a o dôsledkoch jeho nenavýšenia, či naopak. Jedni hovoria, že to môže ohroziť stabilitu eura, druhí chcú ponechať Grécko a iné štáty svojmu osudu.

V každom prípade si myslím, že Euroval ako taký nie je tou správnou cestou ako riešiť problémy hospodárenia jednotlivých štátov Eurozóny. Je nemysliteľné aby daňoví poplatníci z chudobnejších štátov Eurozóny platili účty za krajiny, v ktorých obyvatelia si žijú nad svoje pomery a ktoré sú oveľa bohatšie, ako napríklad Grécko. Dávno bolo jasné, že Grécku sa nepodarí znížiť rozpočtový deficit pre rok 2011 na 7,6%. Mal by sa pohybovať najmenej vo výške 8,6% HDP. Deficit sa nepodarilo znížiť aj preto, lebo ekonomika v roku 2011 klesla o cca 4,5% a tiež sa nepodarilo naštartovať privatizáciu, z ktorej príjmy by sa použili na zníženie deficitu. Navyše, šanca že Grécko skrachuje do dvoch- troch rokov je podľa viacerých inštitúcií viac ako 90%. Je pravdepodobné, že Grécko aj tak bude musieť odpísať zo svojho dlhu aspoň 50%.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je naivné a nezodpovedné, ak si niekto myslí, že je správne, ak sa vyplácanie starých dlhov rieši novými dlhmi, pričom zadlžiť sa musia aj tie krajiny, ktoré nemajú žiadne problémy. Veď aký má zmysel, ak krajina ako Slovensko musí dať peniaze inej krajine, pričom ich Slovensko reálne nemá? Musí si ich požičať/kúpiť z trhu za nejaký úrok, aby ich mohlo ďalej požičať štátu, ktorý má problém. Slovensko, ako jedna z krajín nesie zároveň riziko, že mu jeho peniaze nebudú v prípade krachu nikdy vrátené, prípadne ak áno, tak len z časti.

Je to totiž také nelogické ako keby Vám niekto povedal, že musíte splácať hypotéku za niekoho, koho ani nepoznáte. Pritom sami máte problém niečo ušetriť, takže si budete musieť zobrať úver z banky v patričnej výške, založiť svoj dom, či byt a hypotéku by ste splácali Vy. Súčasne by ste dúfali, že skutočnému dlžníkovi sa zlepší jeho ekonomická situácia a raz Vám tie peniaze vráti.

Takýmito krokmi sa len odsúvajú problémy na neskôr, a potom to môže mať horšie následky. Veď nie nadarmo sa vraví, že každý by sa mal prikryť takou perinou na akú má. To isté by malo platiť aj v prípade štátu.

Správne je, keď si straty odnesú banky, investori a ostatní veritelia. Veď keď brali zisky, tiež sa s nikým nedelili.

Slovenská republika prijala euro, pričom bola dosť tvrdo preverovaná zo strany Európskej komisie, či Európskej centrálnej banky /ECB/. Museli sme splniť kritéria, ktoré boli potrebné pre vstup do vraj ,, exkluzívneho klubu." Ako sa ukazuje, veľa z členov klubu už dlhodobo porušuje pravidlá, ku ktorým sa zaviazali napr. v európskom pakte stability. V ňom sa zaviazali, že ich dlhový strop neprekročí hranicu 60% HDP. Dnes toto kritérium spĺňa len päť krajín, ktoré prijali euro. Sú to tieto: Fínsko, Slovensko, Slovinsko, Luxembursko, Estónsko.

Najvyššie dlhy z krajín, kde prijali euro majú: Grécko / 160% HDP/, Taliansko/ 120% HDP/, Írsko /112% HDP/, Portugalsko /102% HDP/, Belgicko / 97% HDP/. Vo svete však kraľuje Japonsko s dlhom 225% HDP. Proti európskym pravidlám je aj to, ak ECB skupuje dlhopisy problémových krajín, najmä Grécka, Talianska, či Španielska.

V USA zasa centrálna banka / FED/ tlačí a posiela do obehu peniaze podľa potreby. To môže mať neskôr vplyv na infláciu. Dlh USA za rok 2011 by mal byť 100% HDP.

Je načase aby sa politici správali zodpovedne a v budúcnosti svojim konaním nezvyšovali dlhy svojich krajín. Veď tie v konečnom dôsledku zaplatia len daňový poplatníci a nikto iný.

Za zmienku stojí aj tzv. spolok vraj najvyspelejších krajín sveta- G7 a Ruska. Tvoria ho tieto krajiny: Japonsko, Taliansko, USA, Francúzsko, Nemecko, Kanada, Veľká Británia. Prvé tri krajiny patria medzi najzadlženejšie štáty sveta a dlh Francúzska a Nemecka sa pohybuje na hranici cca 85% HDP. Žeby platilo, čím viac dlhu, tým viac vyspelá ekonomika?

Rozdiel napríklad medzi dlhom Japonska vo výške 225 % HDP oproti dlhu Grécka vo výške 160% HDP je v tom, že japonský dlh vlastnia iba japonské domácnosti, kým grécky dlh vlastnia francúzske a nemecké banky, ale aj iní investori. Práve preto je grécky dlh oveľa nebezpečnejší, pretože postihnutý bude finančný sektor v iných krajinách.

V niektorých krajinách, kde sú ekonomické a hospodárske problémy, obyvatelia štrajkujú. Sú to možno tí istí ľudia, ktorí pred pár rokmi dali moc populistickým politikom, a Tí realizovaním sľubov tieto dlhy spôsobili. Teraz sa týmto ,,voličom" nepáči, že si zrazu musia utiahnuť opasok nie o jednu dierku, ale možno o tri. Akoby nechceli pochopiť, že na všetok luxus musí ekonomika vytvoriť zdroje. Tu sa ukazuje, že dlhodobo na dlh nemôže fungovať žiadny štát.

Kto bude protestovať proti ľuďom, ktorí sa nechali zlákať sľubmi populistických politikov, posadili ich do vlády, pričom im umožnili plytvať s ich vlastnými peniazmi?

Po zmene vlády sa na Slovensku zrušilo, či pozastavilo viacero projektov týkajúcich sa výstavby diaľnic cez tzv. PPP projekty. Hlavnou príčinou je predraženie spomínaných projektov cca o 20- 50%. Nové podmienky vyjednala ,,zlá pravica", ktorá ušetrila daňovým poplatníkom cca 20- 50% rozpočtu za daný úsek. Iste, výstavba diaľnic, či iných veľkých projektov je dôležitá pre rozvoj krajiny a jej regiónov. Nemali by sme však zabúdať na to, že všetky tieto stavby raz bude niekto splácať zo svojich daní a ten niekto bude vždy daňový poplatník, teda aj Ty, drahý čitateľ. Treba uvažovať o slovách politikov, ktorí na Slovensku sľubujú ľuďom silný, sociálny štát. Je potrebné sa pýtať odkiaľ na to chcú vziať peniaze a čo to bude stáť.

Nedávno náš parlament schválil zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Hovorí sa v ňom, že dlhový strop Slovenska bude do konca roka 2017 nastavený na 60% HDP v súlade s paktom stability a rastu. Potom sa hranica každý rok zníži o percentuálny bod, a to až na cieľových 50% HDP. Zároveň je určené čo vláda bude musieť urobiť, ak deficit krajiny prekročí hranicu 50%, 53%, 55%, 57% a 60% HDP. Štátny dlh Slovenska dosiahol v roku 2010 41% HDP a v roku 2011 sa očakáva na úrovni 44,4% HDP. S ďalším zvyšovaním dlhu sa počíta aj v najbližších rokoch, a to kvôli spomaleniu ekonomického rastu a pomalšiemu ozdravovaniu verejných financií.

Ja osobne neverím tomu, že politik ako napr. Róbert Fico bude robiť tak, aby deficit nezvyšoval. Veď skúsenosti z minulosti hovoria za všetko. Tento politik hovorí, že kríza sa ešte nezačala. Potom neviem, čo politici stále v Bruseli riešia. Zároveň mu nerobí problém povedať, že ak bude vo vláde, nebude mať problém znova rozbehnúť PPP projekty a zvýšiť tak hospodársky rast. Hovorí, že to bude pre štát výhodné. Že to bude asi za cenu zadlžovania, o tom málokto pochybuje. Má to asi takú logiku ako keď manželia zarobia napr. 1 000,-€/ mesačne, zoberú si hypotéku, pričom splácajú napr. 250,- €/ mesačne a ešte tvrdia , že sú bohatší.

Taktiež hovorí, že treba zastaviť transformáciu nemocníc a že spoločnosť je povinná zdravotníctvo naďalej dotovať. Otázkou je, či je daňový poplatník povinný tolerovať, že v zdravotníctve sa kradne tak ako nikde. Je vari normálne, že všetci platíme odvody a ešte musíme nemocnice zachraňovať zo svojich daní. Koľko peňazí do zdravotníctva bude treba ešte naliať, aby bolo dosť?

V dnešnej dobe je veľa možností ako investovať svoje peniaze. Najnovším hitom je nakupovanie zlata. Je potrebné povedať, že ľudia- investori znova robia tú istú chybu. Nakupujú vtedy, keď je na vrchole a myslia si, že ešte zarobia. Hovorí sa tomu špekulatívna investícia. Keď nastane korekcia / prepad/, sú sklamaní, nadávajú a predávajú so stratou. Nikdy viac už nechcú investovať, a to len preto, lebo predtým boli nenásytní. Hlavnou výhodou zlata je to, že nepodlieha zdaňovaniu. Netreba však doň investovať všetky peniaze, ale len veľmi malú časť. Aj teraz treba byť opatrný. Zlato je stále veľmi vysoko a je vhodné si jeho nákup dobre rozmyslieť.

Pri sledovaní televízie a čítaní novín je potrebné rozmýšľať nad tým, aké kvalitné informácie sú nám podávané. Médiá z veľa vecí robia senzácie, veď im ide o to, aby ich ľudia pozerali a čítali. Žiaľ, drvivá väčšina redaktorov a novinárov nemá o problematike investovania žiadne vzdelanie. Podľa toho vyzerajú aj napríklad články v novinách. Najlepšie to vystihuje, keď si v profile redaktora prečítate, že pracoval pre bulvár.

Najlepšia doba na investovanie sa práve začína. Svetové akciové trhy zaznamenali značné straty, a tak je vhodné začať pravidelne / mesačne/ investovať. Pravidelnou investíciou totiž priemerujeme riziko prípadnej korekcie. Zároveň nakupujeme lacné podiely, avšak vo veľkom počte. Každá z pravidelne investovaných čiastok nám v rastovom období zarobí iný výnos. Pri úspešnom investovaní netreba zabudnúť na pravidlo, ktoré vyslovil známy investor Warren Buffett: ,, Buď nenásytný, keď ostatní sa boja a boj sa, keď ostatní sú nenásytní."

Štefan Kompánek

Štefan Kompánek

Bloger 
  • Počet článkov:  22
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Finančný sprostredkovateľ. Venujem sa politike, ekonomike, poradenstvu a sprostredkovaniu rôznych poistných produktov ako sú napríklad životné, či úrazové poistenie, poistenie majetku- firmy, rodinné domy, byty, poistenie zodpovednosti za škodu, alebo havarijné resp. povinné zmluvné poistenie, stavebnému sporeniu, investovaniu, hypotekárnym a spotrebným úverom a ich prípadnému refinancovaniu.Od 15.12. 2014 som zároveň poslancom mestského zastupiteľstva v Turzovke, kde sa snažím obhajovať záujmy a potreby občanov. Zoznam autorových rubrík:  EkonomikaPolitikaNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu